Význam anexie Bosny a Hercegoviny

Autor: Monika Odrobiňáková | 16.6.2015 o 13:40 | (upravené 20.6.2015 o 11:29) Karma článku: 10,20 | Prečítané:  12604x

Anexia Bosny a Hercegoviny je dôležitým medzníkom v medzinárodných vzťahoch pred prvou svetovou vojnou. 

Pozícia Rakúsko-Uhorska vo svete sa v 20. storočí už značne oslabila, ale vo Viedni si to nechceli uvedomiť. Ekonomicky začali zaostávať za najvyspelejšími európskymi krajinami a mnohonárodnostný štát sa už nedal pokladať za výhodu. Zvlášť dualistický systém monarchie dával v Uhorsku priestor Maďarom presadzovať radikálnejšie svoje zámery pomaďarčiť ostatné národy. Skôr by sa pre posilnenie pozície Rakúsko-Uhorska vo svete javilo fungovanie ríše na federalistickom princípe.  

Utvorenie Dvojspolku a neskôr Trojspolku posilnilo pozície Rakúsko-Uhorska na Balkáne, zároveň však prudký rast úlohy Nemecka na európskom kolbišti zatláčal monarchiu do pozície druhoradého partnera. V prvých rokoch 20. storočia došlo načas k zlepšeniu vzájomných vzťahov s Ruskom a k fixovaniu konzervatívnej spolupráce týchto dvoch mocností na Balkáne. Tá však bola narušená roku 1908 v súvislosti s balkánskou krízou a anexiou Bosny a Hercegoviny Rakúsko-Uhorskom. Už v roku 1903 sa v Srbsku uskutočnil prevrat a k moci sa dostala dynastia Karadjordevičovcov, ktorá skoncovala s dovtedajšou habsburskou orientáciou.

Expanzívny kurz monarchie na juh a juhovýchod sa aktivizoval po roku 1906 a najmä roku 1908, kedy pod vplyvom anexie Bosny a Hercegoviny došlo k hlbokej medzinárodnej kríze. Vojnové kruhy monarchie sa s plnou vážnosťou pripravovali na vojnu so Srbskom, prípadne i s Ruskom, uvažovalo sa aj o možnej vojne s Talianskom. Samozrejme, počítalo sa s vojnovou podporou Nemecka.

Habsburská monarchia veľmi ťažko niesla neúspechy v súperení so svojim malým balkánskym susedom. Demonštráciou jeho stále trvajúceho veľmocenského postavenia na Balkáne sa stala anexia Bosny a Hercegoviny začiatkom októbra 1908. Rakúsko-Uhorsko sa chystalo k tomuto kroku už niekoľko rokov. Poslednou zámienkou sa pre ňu stala tzv. mladoturecká revolúcia, ktorá prepukla v Turecku v lete 1908 a svojimi dôsledkami mohla nepríjemne ovplyvniť politické pomery v okupovanej Bosne a Hercegovine. Srbská vláda a srbská verejná mienka sa netajili svojim rozhorčením z anekčného kroku Rakúsko-Uhorska. Srbi verili, že práve spojením Srbska a Bosny a Hercegoviny by v blízkej budúcnosti mohol srbský štát získať vytúžený prístup k moru.

O nutnosti anexie sa jednalo na zasadaní rakúsko-uhorskej vlády 19. augusta 1908. Tam narazili na seba mocenské chúťky Maďarov a Rakúšanov, keď si Bosnu a Hercegovinu chceli pripojiť v rámci dualistického zriadenia monarchie pod svoju správu. Nakoniec sa vláda dohodla, že minister zahraničných vecí diplomatickou cestou pripraví dohodu o Bosne a Hercegovine s európskymi veľmocami, ktoré sa v roku 1878 zúčastnili berlínskych rokovaní. Čiastočné rokovania prebiehali však len s predstaviteľmi Ruska a Nemecka, zatiaľ čo vlády Francúzska, Veľkej Británie a Turecka sa mohli o zámeroch rakúsko-uhorskej vlády len domnievať.

Vzájomné spory so Srbskom vyústili do colnej vojny a roku 1908 monarchia predčasným zverejnením a vzápätí uskutočnením anexie Bosny a Hercegoviny vyvolal medzinárodnú krízu, ktorú sa podarilo prekonať iba s vynaložením maximálneho úsilia, aj vďaka tomu, že väčšina európskych mocností sa ešte necítila dostatočne pripravená na svetovú vojnu. Na začiatku októbra 1908 cisár František Jozef I. oficiálne proklamoval anexiu Bosny a Hercegoviny. Tento akt ukončil formálnu sultánovu suverenitu nad Bosnou a Hercegovinou a nastolil suverenitu Habsburgovcov. Prisľúbil im aj novú ústavu.

Vyhlásenie anexie postavilo občanov Bosny a Hercegoviny a spolu s nimi aj celú Európu pred hotovú vec. Tento čin vyvolal v nasledujúcom období napätú medzinárodnopolitickú situáciu. Turecko dokonca prerušilo obchodné styky s habsburskou monarchiou a začalo s vojenskými prípravami. V tejto neistej medzinárodnej situácii sa na Balkáne vyhrotila situácia, kedy na scénu prichádzajú Chorváti, ktorí žiadajú urýchlené zjednotenie Bosny a Hercegoviny s chorvátskymi krajinami. Srbi v Bosne a Hercegovine a aj v samotnom Srbsku sa s podporou Ruska a Turecka ostro postavili proti anexii. Táto kríza sa ukončila až v roku 1909, keď Rakúsko-Uhorsko vyplatilo odstupné Turecku a stiahlo vojenské jednotky z Novopazarského sandžaku. Veľmoci prinútili Srbsko, aby sa zmierilo so situáciou.

Anexiou Bosny a Hercegoviny si Rakúsko-Uhorsko ešte viac zhoršilo svoju medzinárodnú pozíciu a stalo sa závislým od nemeckej politiky, pretože Nemecko potrebovalo pre svoje vojenské strategické zámery. Samotnou anexiou sa radikalizovali juhoslovanské národy v rámci monarchie a namiesto zavádzania nových demokratických metód v juhoslovanských oblastiach sa monarchia uchyľovala k policajným represiám a byrokratickým praktikám. Pohraničné oblasti Bosny a Hercegoviny sa naplnili vojenskými posádkami a oddielmi polície.

 

Zdroje:

DANGL, V.: Pod zástavou cisára a kráľa (Kapitoly z vojenských dejín Slovenska 1848-1914),  Bratislava, Vydavateľstvo Typoset print spol. s.r.o., 2009, 280 strán,  ISBN 978-80-970264-7-9

HAVLÍKOVÁ, L., HLADKÝ, L., PELIKÁN, J., ŠESTÁK, M., TEJCHMAN, M.: Dějiny Jihoslovanských zemí, Praha, Nakladatelství Lidové noviny, 1998, 756 strán, ISBN 80-7106-266-9

HLADKÝ, L.: Bosenská otázka v 19. a 20. století, Brno,  Masarykova univerzita, 2005, 388 strán, ISBN 80-210-3674-5

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?